/07. 04. 2026, Nitra/ Spotreba expandovaného polystyrénu (EPS) na Slovensku v roku 2025 dosiahla 27 372 ton, čo predstavuje medziročný nárast približne o 4 %. Najväčší podiel spotreby dlhodobo smeruje do stavebníctva, kde EPS zohráva kľúčovú úlohu pri znižovaní energetickej náročnosti budov. Zateplenie patrí medzi najúčinnejšie opatrenia na úsporu energií a zvýšenie kvality bývania. Tento trend potvrdzujú aj skúsenosti z dotačných programov, v ktorých dominuje práve záujem o zateplenie.
Vývoj spotreby EPS na Slovensku v posledných rokoch odráža situáciu v stavebníctve aj celkovej ekonomike. Po stabilnejších rokoch prišiel pokles spôsobený kombináciou vysokej inflácie, rastu úrokových sadzieb, drahšieho financovania a utlmenia investičnej aktivity.
Tabuľka obsahu
Najvýraznejší prepad nastal v roku 2023, keď spotreba medziročne klesla približne o 22 % na 23 775 ton. V roku 2024 sa trh čiastočne zotavil na 26 282 ton a rok 2025 naznačuje jeho opätovný rast.
Najväčší podiel spotreby EPS naďalej smeruje do stavebníctva, ktoré v roku 2025 predstavovalo 21 862 ton, zatiaľ čo 5 510 ton tvorili tvarovky a ďalšie výrobky, najmä pre obalový priemysel.
„Aj aktuálne dáta potvrdzujú, že expandovaný polystyrén zostáva na Slovensku predovšetkým stavebným materiálom. Rozhodujúca časť jeho spotreby súvisí so zatepľovaním budov, ktoré patrí medzi najefektívnejšie spôsoby, ako znížiť energetickú náročnosť bývania. Expandovaný polystyrén predstavuje cenovo dostupné a spoľahlivé riešenie, ktoré má kľúčovú úlohu pri obnove budov,“ hovorí Ing. Juraj Urban, výkonný riaditeľ Združenia EPS SR.
Európsky tlak na energetickú efektívnosť bude rásť
Tempo obnovy budov sa v Európskej únii dlhodobo pohybuje len okolo 1 % ročne, čo je z pohľadu klimatických cieľov nedostatočné. Prevádzka budov sa pritom podieľa približne na 40 % celkovej spotreby energie v EÚ, pričom najväčší podiel smeruje na vykurovanie, chladenie a prípravu teplej vody. Veľká časť budov vznikla pred rokom 2000 a nespĺňa dnešné požiadavky na energetickú hospodárnosť.
V nasledujúcich rokoch zohrá kľúčovú úlohu implementácia smernice Európskej únie o energetickej hospodárnosti budov (EPBD), ktorá zvyšuje dôraz na energetickú efektívnosť počas celého životného cyklu budov. Pre slovenský trh to znamená tlak na kvalitnejšie zatepľovanie a rýchlejšiu obnovu staršieho bytového fondu a rodinných domov.
Štátne dotácie potvrdzujú, že najväčší záujem je o zateplenie
Výrazným impulzom pre obnovu rodinných domov sú štátne dotačné programy. Skúsenosti zo schémy Obnov dom ukázali, že medzi vlastníkmi rodinných domov je jednoznačne najväčší záujem práve o opatrenia súvisiace so zateplením. Až 85 % majiteľov obnovených rodinných domov sa rozhodlo pre zateplenie obvodového plášťa.
„Tento údaj ukazuje, čo vlastníci domov považujú za prioritu. Keď sa ľudia rozhodujú, do čoho investovať pri obnove, najčastejšie si vyberajú zateplenie, pretože prináša najviditeľnejší efekt na účtoch za energie. Štátne dotácie v tomto smere pomáhajú odblokovať investície, ktoré by mnohé domácnosti inak odkladali. Podľa dostupných údajov dosahuje priemerná úspora primárnej energie domácností po zateplení až 58 %,“ vysvetľuje Urban.
V najbližšom období sa očakáva spustenie výzvy Obnov dom MINI zameranej najmä na nízkopríjmové domácnosti ohrozené energetickou chudobou.
EPS ako dostupné a udržateľné riešenie
Okrem energetických úspor sa do popredia dostáva aj environmentálny aspekt stavebných materiálov. Expandovaný polystyrén v tomto smere ponúka veľmi priaznivé parametre.
Analýzy životného cyklu (LCA) systémov ETICS ukazujú, že výroba EPS má vo väčšine environmentálnych ukazovateľov nižší negatívny dopad než minerálna vlna. Jej uhlíková stopa môže byť približne trojnásobná v porovnaní s EPS. [1]
Výhľad: stabilný dopyt a ďalší potenciál obnovy
Združenie EPS SR očakáva, že ďalší vývoj trhu bude závisieť predovšetkým od tempa obnovy budov, stability podporných schém a celkového vývoja v stavebníctve.
Vplyv aktuálnej geopolitickej situácie na Blízkom východe síce ovplyvňuje globálne trhy s ropou a tým aj ceny vstupných surovín pre výrobu EPS. To sa môže krátkodobo prejaviť v miernom raste cien izolačného materiálu a dlhších dodacích lehotách, najmä teraz na začiatku stavebnej sezóny. Zástupcovia odvetvia však nepredpokladajú, že by tieto faktory mali dlhodobý negatívny dopad na dostupnosť materiálu či stabilitu trhu.
„Ide o kombináciu sezónne zvýšeného dopytu a výkyvov cien surovín. Podobnú situáciu sme zaznamenali už v roku 2021, keď Rusko napadlo Ukrajinu. EPS je veľmi surovinovo efektívny – až 98 % jeho objemu tvorí vzduch, preto sa bežne neskladuje vo veľkom množstve. Nejde však o dlhodobý nedostatok materiálu a trh sa zvyčajne po takýchto výkyvoch stabilizuje,“ objasňuje Urban.
[1] Environmental burdens of External Thermal Insulation Systems. Expanded Polystyrene vs. MineralWool: Case Study from Poland, Research and Development Center, Atlas, sp. z o.o., 2020
