Pri obnove a zatepľovaní budov sa často objavujú obavy, že zateplenie polystyrénom zabráni stenám „dýchať“. Tento mýtus sa v stavebnej praxi objavuje opakovane, hoci ho už dávno vyvrátili odborníci. V skutočnosti má expandovaný polystyrén (EPS) podobný difúzny odpor ako niektoré prírodné materiály – napríklad drevo.
Tabuľka obsahu
Už v roku 1928 stavebný fyzik Erwin Raisch preukázal, že pojem „dýchajúce steny“ nemá oporu v realite. Zistil, že cez kľúčovú dierku prejde za hodinu až 50-krát viac vzduchu ako cez štvorcový meter obvodovej steny. Vlhkosť sa teda z interiéru odstraňuje predovšetkým vetraním, nie difúziou cez steny.
Ako funguje prienik vlhkosti v budove?
Paropriepustnosť materiálov sa hodnotí pomocou súčiniteľa difúzneho odporu vodnej pary μ (mí). Čím
vyššia je hodnota μ, tým viac materiál bráni prechodu vodnej pary. Na porovnanie: betón má μ v rozpätí 50 – 100, drevo približne 54 a expandovaný polystyrén sa pohybuje okolo μ = 50 – 60. Z tohto pohľadu nie je EPS „nepriepustnou bariérou“, ako sa často tvrdí, ale svojou schopnosťou prepúšťať vodnú paru je porovnateľný s drevom – materiálom, ktorý si mnohí spájajú s prirodzenou paropriepustnosťou.
Pri bežnej vnútornej vlhkosti a vonkajšej teplote 0 °C sa z miestnosti za hodinu odstráni približne 245 g vodnej pary – z toho však iba 3 g prestúpia cez obvodovú stenu. Zvyšných 98 – 99 % vlhkosti sa odvádza vetraním.
Kvalitné zateplenie = úspora energií bez rizika vlhkosti
Zatepľovanie polystyrénom má preto opodstatnené miesto v energeticky efektívnej výstavbe aj pri rekonštrukciách.
Pri správnom návrhu a montáži zatepľovacieho systému vrátane zabezpečenia kvalitného
vetrania, napríklad pomocou rekuperácie, nie je dôvod obávať sa kondenzácie alebo zhoršenia kvality vnútorného prostredia, vysvetľuje Juraj Urban, výkonný riaditeľ Združenia EPS SR.
Polystyrén teda nie je prekážkou, ale riešením – zvyšuje energetickú hospodárnosť budovy, znižuje náklady na vykurovanie a predlžuje životnosť konštrukcií.
Článok v časopise Stavebné materiály 02/2025
