Uhlíková stopa polystyrénu
Pri hodnotení environmentálneho dopadu stavebných materiálov zohráva uhlíková stopa (carbon footprint) zásadnú úlohu. V prípade expandovaného polystyrénu (EPS) býva často nesprávne vnímaná ako vysoká...
CO2 emisie pri výrobe a používaní expandovaného polystyrénu (EPS) sú v porovnaní s jeho prínosmi pre energetickú efektívnosť budov veľmi nízke. EPS je ľahký tepelnoizolačný materiál, ktorý výrazne znižuje spotrebu energie na vykurovanie a chladenie, a tým aj dlhodobé emisie CO2 počas životného cyklu stavby. Už tenká vrstva EPS izolácie dokáže obmedziť tepelné straty, čím pomáha dosiahnuť nízkoenergetické a pasívne štandardy.
Pri výrobe EPS sa síce určité množstvo CO2 uvoľní, no materiál pozostáva z viac ako 98 % vzduchu a iba z malej časti polystyrénu, čo znižuje jeho uhlíkovú stopu na kilogram výrobku. Vďaka nízkej hmotnosti sa znižujú aj emisie CO2 pri transporte izolačných dosiek, obalov a ďalších EPS výrobkov na stavenisko alebo k zákazníkovi.
V stavebníctve prispieva EPS k dlhodobej udržateľnosti: má dlhú životnosť, nedegraduje, nestráca izolačné vlastnosti a nevyžaduje častú výmenu. To znamená menej materiálovej spotreby, menej odpadu a nižšie kumulatívne emisie CO2 v čase. EPS sa využíva v kontaktných zatepľovacích systémoch fasád, pri izolácii striech, podláh a základov, kde pomáha optimalizovať energetickú bilanciu budovy.
Moderné recyklačné technológie umožňujú EPS opätovne spracovať na nové izolačné alebo obalové produkty, čo ďalej znižuje celkovú uhlíkovú stopu. V obalovej technike EPS chráni výrobky pred poškodením, čím obmedzuje plytvanie zdrojmi a emisie CO2 spojené s výrobou náhradných tovarov.
Vďaka kombinácii nízkych emisií počas životného cyklu, vysokej izolačnej účinnosti a možnostiam recyklácie predstavuje EPS environmentálne zodpovednú voľbu pre znižovanie CO2 emisií v stavebníctve aj balení výrobkov.
Naša stránka používa cookies. Prečítajte si prosím Zásady ochrany osobných údajov, GDPR a Cookies
Neakceptovať