Teleráno (27. 8. 2013): Prerobili sme zateplením bytové domy na skleníky?

Rozhovor s prof. Ing. Zuzanou Sternovou, PhD.

Moderátor: Poďme hovoriť o tom či sa zateplením naše domy menia na skleníky? Odpoveď nám povie pani profesorka Zuzana Šternová, ktorá je riaditeľnou technického a skúšobného ústavu stavebného, dobré ráno.

Zuzana Sternová: Dobré ráno.

Moderátor: No, myslím si, že toto je téma, ktorá rezonovala celé leto. Že tí ľudia, ktorí si dali zatepliť panelák alebo dom, že sú teraz ako v skleníku. Je to naozaj pravda?

Zuzana Sternová: Myslím si, že sa to dozvedeli z novín a že nezdieľali úplne ten pocit. Myslím si, že všetci sme zdieľali rovnaké leto, to znamená vysoké až naozaj nepríjemné teploty, bez ohľadu na to či bývali v panelákoch alebo nejakých iných budovách. Pokiaľ hovorí o skleníkoch, tak vieme, že záhradkári, ktorí naozaj tieto sklá majú, ich natierajú aby neboli zbytočne vysoké tepelné zisky, aby im to nespálilo rastliny. Pokiaľ hovoríme o budovách, tak hovoríme o tepelných ziskoch a nehovoríme o zateplení, ktoré to ovplyvňuje a sú to najmä zasklené systémy, okná, balkónové dvere, francúzske okná a iné veľké plochy, ktoré pokiaľ nie sú zatienené, prechádza nimi slnečné žiarenie.

Moderátor: Čiže vy hovoríte o tom, že to zateplenie je samozrejme v zime funkčné lebo nám šetrí náklady na energie na druhej strane v lete sa treba podľa toho aj správať. To znamená menej svetla púšťať cez okná a aj menej horúceho vzduchu?

Zuzana Sternová: No určite nadmerné preslnenie spôsobuje zvýšenie vnútornej teploty a pokiaľ si všetko uzavrieme a nevyvetráme riadne tak je jasné, že máme vo vnútri teplo. Ja nechcem moc zachádzať do fyziky, ale jednoducho to čo nám slniečko vysiela je krátkovlnné žiarenie, ktoré prepúšťa stavebné sklo. Toto pri absorbovní plochami sa mení na dlhovlnné a potom už nie je prepúšťané týmto sklom.

Moderátor: Čiže už von potom nevychádza?

Zuzana Sternová: Viete, téma mojej dizertačnej práce pred mnohými rokmi bola vplyv slnečného žiarenia na vzostup teploty vnútorného vzduchu v letnom období. Bola to ľahká prefabrikácia. Vtedy sa odľahčovali stavby a my sme tam potom nemali také časti, ktoré by odoberali to teplo, ktoré prichádza. Preto snaha bola čo najviac preskliť budovy. Robila som merania kedy vonku bolo – 5 a vnútri v miestnosti som mala 39 stupňov. Jednoducho keď pustím dovnútra cez zasklený systém toho krátkovlnné žiarenie a nevetrám vtedy keď je to vhodné, mám problémy.

Moderátor: Takže kedy je to vhodné? Predpokladám, že najskôr vyvetrať skoro ráno.

Zuzana Sternová: Presne tak, skoro ráno a potom hneď zatieniť. Samozrejme, že záleží aj od toho akej orientácie sú okná. Pred niekoľkými týždňami som trávila čas v jednej budove, kde miestnosť mala východnú orientáciu. Ráno sme dobre vyvetrali a zatienili a bolo tam príjemne.

Moderátor: Dobre pani profesorka, takže odporúčate zatepliť a potom následne sa podľa toho v lete správať.

Zuzana Sternová: Samozrejme, že odporúčam zateplenie.

Moderátor: Poďme hovoriť o tom či sa zateplením naše domy menia na skleníky? Odpoveď nám povie pani profesorka Zuzana Šternová, ktorá je riaditeľnou technického a skúšobného ústavu stavebného, dobré ráno.

Zuzana Sternová: Dobré ráno.

Moderátor: No, myslím si, že toto je téma, ktorá rezonovala celé leto. Že tí ľudia, ktorí si dali zatepliť panelák alebo dom, že sú teraz ako v skleníku. Je to naozaj pravda?

Zuzana Sternová: Myslím si, že sa to dozvedeli z novín a že nezdieľali úplne ten pocit. Myslím si, že všetci sme zdieľali rovnaké leto, to znamená vysoké až naozaj nepríjemné teploty, bez ohľadu na to či bývali v panelákoch alebo nejakých iných budovách. Pokiaľ hovorí o skleníkoch, tak vieme, že záhradkári, ktorí naozaj tieto sklá majú, ich natierajú aby neboli zbytočne vysoké tepelné zisky, aby im to nespálilo rastliny. Pokiaľ hovoríme o budovách, tak hovoríme o tepelných ziskoch a nehovoríme o zateplení, ktoré to ovplyvňuje a sú to najmä zasklené systémy, okná, balkónové dvere, francúzske okná a iné veľké plochy, ktoré pokiaľ nie sú zatienené, prechádza nimi slnečné žiarenie.

Moderátor: Čiže vy hovoríte o tom, že to zateplenie je samozrejme v zime funkčné lebo nám šetrí náklady na energie na druhej strane v lete sa treba podľa toho aj správať. To znamená menej svetla púšťať cez okná a aj menej horúceho vzduchu?

Zuzana Sternová: No určite nadmerné preslnenie spôsobuje zvýšenie vnútornej teploty a pokiaľ si všetko uzavrieme a nevyvetráme riadne tak je jasné, že máme vo vnútri teplo. Ja nechcem moc zachádzať do fyziky, ale jednoducho to čo nám slniečko vysiela je krátkovlnné žiarenie, ktoré prepúšťa stavebné sklo. Toto pri absorbovní plochami sa mení na dlhovlnné a potom už nie je prepúšťané týmto sklom.

Moderátor: Čiže už von potom nevychádza?

Zuzana Sternová: Viete, téma mojej dizertačnej práce pred mnohými rokmi bola vplyv slnečného žiarenia na vzostup teploty vnútorného vzduchu v letnom období. Bola to ľahká prefabrikácia. Vtedy sa odľahčovali stavby a my sme tam potom nemali také časti, ktoré by odoberali to teplo, ktoré prichádza. Preto snaha bola čo najviac preskliť budovy. Robila som merania kedy vonku bolo – 5 a vnútri v miestnosti som mala 39 stupňov. Jednoducho keď pustím dovnútra cez zasklený systém toho krátkovlnné žiarenie a nevetrám vtedy keď je to vhodné, mám problémy.

Moderátor: Takže kedy je to vhodné? Predpokladám, že najskôr vyvetrať skoro ráno.

Zuzana Sternová: Presne tak, skoro ráno a potom hneď zatieniť. Samozrejme, že záleží aj od toho akej orientácie sú okná. Pred niekoľkými týždňami som trávila čas v jednej budove, kde miestnosť mala východnú orientáciu. Ráno sme dobre vyvetrali a zatienili a bolo tam príjemne.

Moderátor: Dobre pani profesorka, takže odporúčate zatepliť a potom následne sa podľa toho v lete správať.

Zuzana Sternová: Samozrejme, že odporúčam zateplenie.

Moderátor: Dnes sa v celorannom Teleráne venujeme zatepľovaniu a efektom, ktoré sú s tým spojené, či vám bolo v lete extrémne teplo alebo naopak v zime či sa to naozaj oplatilo. Vaše názory nás skutočne zaujímajú. Peťko, čo nám píšu diváci.

Peter Bednár: Lucka Černáková nám napísala jedno odporúčanie. Je to odporúčanie, ktoré sa síce netýka teploty ale týka sa zafarbenia už toho zateplenia. Je to preto, že oni sa rozhodli zafarbiť to zateplenie na žlto a teraz majú už tretí rok problém s premnoženými včelami. Takže jednoducho včely na túto žltú farbu reagujú a nemožno sa ich zbaviť. Takže toto je také odporúčanie a varovanie pre všetkých, ktorí majú také niečo v pláne. Máme tu aj ďalšiu osobu, ktorá nám napísala a to je pani Daniela Plankerfuchlerová. Pani Daniela nám poslala veľmi zaujímajú otázku, ktorú by sme sa mohli opýtať aj pani profesorky. Názor pani Daniely je, že zateplenie sklenenou vatou je efektívnejšie alebo lepšie ako polystyrén. Na túto otázku nám odpovie pani profesorka. Je to tak alebo to tak nie je?

Zuzana Sternová: Nie je to pravda. V prvom rade je treba hovoriť o tom, že na zateplenie sa používajú tepelnoizolačné kontaktné systémy, samozrejme aj odvetrané systémy ale naozaj to čo sa najviac používa sú tie kontaktné. Jednou z tých vrstiev, ktorá zabezpečuje práve tú tepelnú ochranu je tepelná izolácia a my máme niekoľko systémov, ktoré musia byť schválené, pre ktoré je technické osvedčenie vydané a len tak sa môže používať. Tieto systémy sú aj s tepelnou izoláciou na báze mineralizovanej vlny, penového polystyrénu, ktorý môže byť šedý alebo biely. Alebo sú to aj fenolové peny. O každom tomto materiály musíme hovoriť osobitne a samozrejme musíme hovoriť o jednotlivých vlastnostiach, ktorých je naozaj mnoho.

Moderátor: Čiže každé sa používa na niečo iné?

Zuzana Sternová: Každé sa používa na samotné zateplovanie ale v konečnom dôsledku majú rozličné vlastnosti a musíme použiť rozličné hrúbky. Dnes už musíme hovoriť o hrúbkach 80 až 120 mm tepelnej izolácie, ktorú pridávame a v závislosti na takzvanom súčiniteli tepelnej vodivosti, čo je o 0,22 až po 0,45. To znamená, že tie pri tých väčších číslach musím použiť väčšie hrúbky samotnej tepelnej izolácie. No a keďže už hovoríme o tých väčších hrúbkach tak tam sa to začína odlišovať. Keď hovoríme o tepelnoizolačnej schopnosti tak minerálna vlna má o niečo horšie, to znamená asi o 1 až 2 cm potrebujeme použiť viac. Z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti, na určitých miestach a najmä od výšky 22,5 m musíme použiť len takú tepelnú izoláciu, ktorá je na báze minerálnej vlny. V styku s vlhkosťou musí ísť nenasiakavý penový polystyrén, teda extrudovaný.

Moderátor: Otázka na vás, toto je čo? Tento materiál?

Zuzana Sternová: Toto je tepelná izolácia, ktorá sa používa na zlepšenie tepelnej ochrany potrubí, najmä teplej vody. Je to pena ale zase na inej báze a rozhodne ju nie je možné použiť do tepelnoizolačných systémov.

Moderátor: Ďakujeme pani profesorka za všetky tieto informácie. Ešte máme poslednú otázku na vás. Jedna pani nám písala, že tá minerálna vlna sa lepšie vetrá ako polystyrén

Zuzana Sternová: No čo sa týka toho či dýcha alebo nedýcha, tak to je ďalší mýtus, ktorý máme. Pokiaľ je z vnútornej strany betónová konštrukcia tak tá už neprepúšťa. Takže budova dýcha vetraním a nie stenami. Kedysi sme dokonca museli posúdiť to, že nesmela byť priedušnosť samotnej konštrukcie. Takže musíme hovoriť o celku, o každej jednej konštrukcií.

Moderátor: Pani profesorka naozaj ďakujeme pekne za Vaše odpovede.