Obehové hospodárstvo

Obehové hospodárstvo

Expandovaný polystyrén (EPS) patrí do skupiny výrobkov, ktoré sú priateľské k životnému prostrediu. Keďže samotný materiál obsahuje viac ako 98 % vzduchu, (v závislosti od objemovej hmotnosti) je aj jeho recyklácia veľmi jednoduchá. V súčasnosti sa kladie v rámci EU Legislatívy (BALÍČKA  OBEHOVÉHO HOSPODÁRSTVA a STRATÉGIE PRE  PLASTY)  dôraz na udržateľnosť. EÚ má jasný cieľ a to ísť príkladom celému svetu v rámci ekonomickej, environmentálnej  a sociálnej udržateľnosti .Chce to dosiahnuť prechodom na obehový (cirkulárny) model.

EPS sa od roku 1951 vyrába sa predpeňovaním  a následným vypeňovaním guličiek polystyrénu s nadúvadlom typu pentán. Je univerzálny materiál s pestrou škálou možností využitia. Okrem toho, že sa používa v stavebníctve ako tepelnoizolačný materiál, je používaný aj ako surovina pre zhotovovanie modelov, kulís, rôznych foriem pre odlievanie kovov a pre celý rad iných výrobkov. Medzi nimi zaujímajú významné postavenie obaly vyrobené z EPS. Ich obľuba u výrobcov pramení z vynikajúcich vlastností EPS, ako sú napríklad: odolnosť proti stlačeniu, vlhkosti a teplotným výkyvom, nízka hmotnosť, veľká tvarová prispôsobivosť a hygienická neškodnosť atď. Tieto vlastnosti umožňujú zabalenie, jednoduchú manipuláciu, skladovanie a transport najrôznejších priemyselných výrobkov alebo potravín pri zachovaní ich perfektného stavu.

Udržateľnosť a obehové hospodárstvo EPS

V roku 2015 prijala Európska komisia stratégiu pre Obehové hospodárstvo, s cieľom využívať odpadové produkty ako surovinu pre opätovné  použitie a recykláciu. V januári 2018 bola Európskou komisiou predložená „Stratégia EÚ pre Obehové hospodárstvo plastov“ za účelom obmedzenia výskytu voľne pohodených plastových výrobkov a zabezpečenia prostredníctvom eko-dizajnu ich ľahšiu recykláciu. Cieľom  do roku 2025  je zvýšenie množstva recyklovaných plastov po skončení ich životnosti na dva a pol násobok  oproti roku 2018 , konkrétne na 10 mil. ton ročne

Aké sú zdroje polystyrénového odpadu a ako možno tento odpad spracovať

Zákon o odpadoch 79/2015 Z. z  nerieši problematiku EPS a odpadového EPS samostatne ale v rámci nakladania s plastmi a odpadovými plastmiReguluje tri odlišné oblasti týkajúce sa odpadov z  plastov a teda aj EPS 

  1. Vznik odpadového EPS v rámci výroby 
  2. Vznik odpadového EPS v rámci využitia EPS v stavebníctve na zatepľovanie a z demolácií zateplených budov
  3. Vznik odpadového EPS z obalov.

I.Recyklácia odpadového EPS v rámci výroby

  • Odrezky (a podobné odpady), ktoré vznikajú priamo vo výrobe, nemusia byť považované za odpad (podľa § 2 ods. 1 zákona o odpadoch), ak sa ich pôvodca/držiteľ nechce zbaviť
  • Spracovatelia využívajú odrezky do opätovného spracovateľského cyklu, najmä pri výrobe EPS pre stavebné účely.
  • Odrezky z EPS dosiek s novým retardérom horenia je možné recyklovať, aj skládkovať.

Staršie EPS a XPS s obsahom HBCDD nemožno recyklovať ani skládkovať, musia sa zneškodňovať na ukladaním na skládky odpadov alebo spaľovaním.

II.Recyklácia odpadového EPS zo   stavebníctva

Odpad z EPS v stavebníctve je stavebný odpad. Vzniká v odlišných procesoch:       

  1. ako odpad (odrezky) pri zatepľovaní     
  2.  z demolácií.
  •  Pôvodcom týchto odpadov je buď investor stavebných prác alebo stavebná firma, ktorá stavebnú činnosť vykonáva (nie výrobca EPS)      a o nakladanie s odpadmi v súlade so zákonom sa musí postarať pôvodca odpadu
  • Zákon o odpadoch ustanovuje povinnosť recyklovať odpady iba v prípade výstavby, údržby, rekonštrukcii alebo demolácii komunikácií (teda nie v prípade iných stavieb).
  • Prípadné vytrieďovanie a recyklácie odpadového EPS zo zatepľovania ide nad rámec povinností vyplývajúcich z platného zákona o odpadoch

II.a  Recyklácia odpadového EPS zo stavebníctva

     Podľa zákona nemusia byť  odpadom (napr. odrezky zo zatepľovania), ak o tom rozhodne súhlasom OÚ,odbor  ŽP

        Vedľajší produkt (§ 2 ods. 4) je látka alebo hnuteľná vec, ktorá spĺňa tieto podmienky:

  • je výsledkom výrobného procesu, ktorého primárnym cieľom nie je výroba tejto látky alebo veci
  • jej ďalšie použitie je zabezpečené
  • môže sa použiť priamo bez ďalšieho spracovania
  • vzniká ako neoddeliteľná súčasť výrobného procesu
  • jej ďalšie použitie je v súlade so zákonom o odpadoch a osobitnými predpismi , ktoré ustanovujú požiadavky na výrobok
  • spĺňa osobitné kritériá, ak boli pre látku alebo vec ustanovenú osobitným predpisom
  • bol udelený súhlas OÚ, odboru životného prostredia
  • Podľa názoru MŽP ČR stavba môže byť považovaná za výrobu a vznik odrezkov je neoddeliteľnou súčasťou tejto výroby

Základným  recyklácie však je, aby výrobok neobsahoval nebezpečné látky, ktoré by sa recykláciou aj naďalej rozširovali v životnom prostredí.

  • V stavbeníctve sa do roku 2015 používal na zníženie horenia retardér HBCDD, ktorý bol v rámci tzv. Štokholmskej dohody zaradený medzi perzistentné organické látky.
  • od 1.2016 všetci členovia Združenia EPS SR prešli na výrobu a spracovanie suroviny s iným, ekologickým retardérom horenia – polyFr

II.b   Recyklácia odpadového EPS z z demolácií

  • Odpady z demolácií- vzhľadom k tomu, že využitie aplikácií EPS s HBCDD v rámci zatepľovania s ETICS  začalo vo väčšom rozsahu až po roku 1990 a životnosť týchto tepelných izolácií je min. 50 rokov, možno očakávať väčšie množstvo demolácií EPS s obsahom HBCDD  až po roku 2040.
  • Jediná možnosť využitia týchto odpadov je energetickým využitím alebo najnovšie aj  fyzikálno – chemickou recykláciou v rámci iniciatívy PolyStyreneLoop

Táto technológia bola zahrnutá do Bazilejského dohovoru UNEP ako najlepšia dostupná recyklačná technológia pre nakladanie s odpadom obsahujúcim HBCDD

III.Recyklácia odpadového EPS z obalov

V sektore obalov je aplikovaný EPS vo forme ľahkých tvaroviek, napr.  ako ochranné obaly pre citlivý tovar, najmä elektronické a elektronické zariadenia V týchto aplikáciách sa používa EPS bez retardéra horenia, ktorý je odsúhlasený aj pre aplikácie pre styk s potravinami.

Tieto odpady EPS je možné spracovávať recykláciou, energeticky a do roku 2024 v SR aj  skládkovaním

 EPS obaly končia v systéme nakladania s komunálnymiodpadmi, či už v zmesovom komunálnom odpade alebo v žltom kontajneri ako vytriedené plasty (katalógové číslo 20 01 39).

 Zodpovednosť za zavedenie a vykonávanie triedeného  zberu zložiek komunálnych odpadov, vrátane plastov,  má obec.

V súčasnosti má Združenie EPS SR záujem o naštartovanie akcie, ktorej cieľom bude zistiť pôvodcov a spracovateľov odpadového penového polystyrénu a vytvoriť určitý prehľad o množstve tohto odpadu v Slovenskej republike a o kapacitách a možnostiach jeho spracovania. Našou snahou bude pomôcť vytvoriť fungujúci systém spätného zberu a spracovania EPS odpadu.